Roľnícke povstanie na Východnom Slovensku 1831
V roku 1831 na východnom Slovensku vypuklo veľké povstanie, ktoré sa do histórie zapísalo ako roľnícke. Jeho príčinou bola nespokojnosť obyvateľstva, hlavne pre ich ekonomické pomery a postavenie poddaných na jednotlivých panstvách. Miestni mocipáni zneužívali na konci 18. storočia pozemkové úpravy na vlastné obohacovanie. Sú zdokumentované prípady, keď miestne šľachtické rody v rámci komasácie oberali o pôdu miestnych sedliakov. Postupným zaberaním polí, lúk aj kopaničiarskych pozemkov zhoršovali sociálno-ekonomické postavenie poddaných. Spúšťačom nepokojov bola epidémia cholery a karanténne opatrenia na potlačenie šírenia choroby. Podobne ako v súčasnosti významnú úlohu zohrali konšpirácie, ktoré sa šírili medzi pospolitým ľudom o tom, že príčinou cholery je otrava studní. Zachoval sa napríklad priznanie získané pri výsluchu istého Jána Škvorelu, ktorý pri mučení priznal, že otravoval studne vo Vranove Hlinnom, Zámutove aj Soli.
Nepokoje sa začali v okolí Trebišova a rýchlo sa rozšírili aj do obcí pri Vranove. O pravých príčinách ozbrojeného povstania svedčia výroky vodcov vzbury ktorí hlásali pri rabovačkách zemianskych usadlosti: „ Obrátil sa svet, dosť ste už panovali, teraz my budeme pánmi.“
Vodcovia vzbury zo Zámutova mali snahu koordinovať ohniská nepokojov v susedných obciach, a to v Rudľove, Hlinnom, Soli, Komáranoch, Vechci, Čaklove, Jastrabom, či vo Vranove. 5. augusta sa stretli richtári spomínaných usadlostí a dohodli sa na spoločnom postupe pri ničení pánov a ich majetkov. Svoj hnev namierili aj proti Židom , ktorých pozatvárali. Po úspešných rabovačkách na miestnych panstvách povstalci pod vedením Adama a Michala Ostruhu zo Zámutova chceli pochodovať na Nové mesto pod Šiatorom. Druhá skupina povstalcov smerovala na kúrie v Čaklove, Čemernom či Majerovciach a hlavné sily smerovali na Vranov. Vzbura mala známky koordinovaného postupu, no bola zastavená príchodom vládnych vojsk z Košíc a Prešova. Ani pokusy povstalcov o spojenie sa so vzbúrencami na území Šariša neboli úspešné. Vojská boli v presile a postupne zlikvidovali jednotlivé ohniská povstania. Pred súdy bolo postavených 73 obžalovaných a 41 vodcov bolo odsúdených na smrť obesením.
Roľnícke povstanie v roku 1831 dokazuje, že konšpirácie nie sú výmyslom modernej doby, ale boli aj v histórii príčinou nejedného ozbrojeného konfliktu.