Bazilika minor Narodenia Panny Márie a kláštor paulínov
K najvýznamnejším pamiatkam na území mesta patrí neskorogotická Bazilika minor Narodenia Panny Márie a k nej prislúchajúci kláštor pavlínov z obdobia baroka. (Tento titul získal kostol v roku 2008) Obe stavby sú zapísané do registra národných kultúrnych pamiatok od roku 1963.
Kostol nechala v roku 1580 postaviť svatka Alžbety Bátoriovej – Eufrozína Drugeth pre potreby kalvínskych veriacich. Počas povstania Imricha Tököliho nastal útlm ich činnosti. Toto obdobie naopak znamenalo rozkvet protestantizmu. Následné obdobie rekatolizácie posilnilo postavenie rehole, čo znamenalo intenzívny vývoj kláštora a kostola. Požiar na začiatku 17. storočia poznačil obidva objekty. V priebehu 18. storočia realizovali pavlíni mohutnú barokovú prestavbu kostola.
Výzdoba v interiéroch pochádza od viedenského maliara Johanna Lucasa Krackera, ktorý vytvoril sériu barokových iluzívnych malieb. Z freskových malieb, ktoré sa zachovali, je najvýznamnejšia tá, ktorá sa nachádza medzi hlavným oltárom a kazateľnicou. Znázorňuje narodenie Panny Márie. V priestoroch kláštora prezentuje majstra jedno dielo. Nachádza sa na klenbe kláštorného schodišťa.
Autorom drevenej výzdoby hlavného oltára, ale aj bočných oltárov a kazateľnice, je košický sochársky majster Jozef Hartman. Výzdoba vranovskej baziliky patrí k jeho vrcholným dielam. Do rannej fázy jeho tvorby patrí aj Oltár sv. Jána Nepomuckého. Z jeho dielne pochádza zrejme aj kazateľnica, bočné oltáre a snáď aj výzdoba portálov. Hartmann sa tu prezentuje už ako vyzretý neskorobarokový umelec s charakteristickými postavami štíhlych foriem s malou hlavou, veľkými nosmi a výraznými očami, s takmer až plocho modelovanými viečkami. Celý mobiliár vznikol v roku 1745. Výzdoba baziliky aj kláštora, v ktorej je kombinovaná maľba Johanna Lucasa Krackera a sochárska a rezbárska výzdoba Jozefa Hartmana vytvorili jedinečné dielo. Národnou kultúrnou pamiatkou je aj chrámový poklad od levočského zlatníckeho majstra Jána Szilassyho, ktorý je kľúčovou postavou hornouhroského barokového zlatníctva. Szilassy pre vranovskú baziliku vytvoril kolekciu pozostávajúcu z monštrancie, pacifikálneho kríža, cibória a kalicha.
Pôvodný kláštor postavili františkáni v prvej polovici 15. storočia. Počas reformácie však mesto opustili. Františkánsky kláštor počas protihabsburských povstaní zanikol. V roku 1672 prišli na pozvanie Márie Esterháziovej do Vranova pavlíni. Vybudovali si kláštor na základoch starého františkánskeho kláštora a obnovili jeho činnosť. Dnes je kláštor využívaný pre potreby cirkvi.
Náhrobné kamene
Vedľa Baziliky pri bočnom vchode sa nachádzajú dva pôvodné náhrobné kamene. Romantizujúci kamenný náhrobok patrí Ferencné Almássy (1783-1848). Na druhom náhrobku je erb patriaci rodine Forgáčovcov.
