Cestička krátka, ale zato strmá a náročná s prekvapením na konci. Tak, ako cesta do neba. Po týchto 151 schodoch pani Žofia často chodievala za svojimi poddanými a nosila im svoj chlebík útechy. Adamko a Lacko zasa po tejto cestičke bežali tatinovi – hradnému pánovi - naproti, aby ho privítali skôr, ako sa otvorí hradná brána. Cestička vás dovedie na paseku, kde sa zastavil čas. Stredoveká osada s domčekom bylinkárky, pekára a rybára, kde nesmie chýbať ani útulňa pre pútnikov.
Cesta hradného pána Františka
Hradný pán vracajúc sa z vojenských výprav chodieval touto širokou a pohodlnou pánskou cestou. Často unavený, vyčerpaný, ale šťastný, že sa opäť stretne so svojou milovanou Žofiou a chlapcami Adamkom a Lackom. Chlapci ho vždy netrpezlivo vyčkávali, kedy sa im ich milovaný tatino vráti a ostane aspoň chvíľu doma. Vyzerali ho z hradnej veže, aby ho už z diaľky zazreli a po schodoch stihli dobehnúť dole. Vysadli na tatinovho tátoša a so slávou sa nechali vítať na hrade.
Mapa - GPS (49.177151, 18.862854)
Pre spustenie navigácie otvorte mapu v samostatnom okne.
