GABČÍKOV SAD

Generálmajor Jozef G A B Č Í K  (* 8. apríl 1912, Poluvsie – † 18. jún 1942, Praha) Najmladší zo štyroch súrodencov v rodine Ferdinanda a Márie Gabčíkovcov.  Po ukončení obecnej školy v Rajeckých Tepliciach odišiel do Čiech, kde sa vyučil za zámočníka. Na prezenčnú službu v československej armáde nastúpil 1. októbra 1932 v pešom pluku 14 v Košiciach. Počas nej absolvoval poddôstojnícku školu v Prešove. Po skončení pokračoval v dobrovoľnej službe do konca marca 1937, keď mu záväzok uplynul. Na naliehanie otca ho nepredĺžil, do decembra 1938 pracoval vo Vojenskej továrni č. 4 na výrobu bojových plynov v Žiline, kde sa pri havárii nadýchal nebezpečných plynov. Následne bol preložený do skladu bojových chemických látok v Skalke nad Váhom. Keď hrozilo, že sklady padnú do nemeckých rúk, vykonal sabotáž. Vzhľadom na riziko zatknutia prekročil slovensko-poľské hranice a v Krakove sa prihlásil do tvoriaceho sa československého vojska. V júli 1940 priplával do Veľkej Británie a bol zaradený k 1. pešiemu práporu 1. československej zmiešanej brigády. Za prejavenú statočnosť v bojoch ho vyznamenali Československým vojnovým krížom 1939. V lete 1941 súhlasil so zaradením do výcviku pre zvláštne úlohy a absolvoval rôzne špeciálne kurzy. Po nich sa ako jeden z prvých československých vojakov dobrovoľne prihlásil na plnenie špeciálnych úloh na území okupovanej vlasti. S pomocou českých vlastencov uskutočnili 27. mája 1942 atentát na Heydricha. V tento deň dostal o pol jedenástej v ostrej zákrute v Prahe-Libni znamenie, že sa blíži Heydrichov kabriolet, Gabčík mu skočil do cesty, ale zasekol sa mu samopal, ktorý skrýval pod plášťom. Jeho komplic Ján Kubiš preto vytiahol z tašky granát, trafil auto a úlomky protektora smrteľne ranili. Heydrich svojim zraneniam niekoľko dní po atentáte - 4. júna - v nemocnici podľahol. Nemeckou pomstou sa stalo hromadné zatýkanie, popravy, vypálenie a vyvraždenie obcí Ležáky a Lidice za to, že poskytli členom odboja pomoc. Počas vlny masových represálií sa ukrývali na rôznych miestach. Posledným útočiskom sa pre nich stal Pravoslávny katedrálny chrám svätého Cyrila a Metoda v Prahe, kde Gabčík v beznádejnej situácii 18. júna 1942 spáchal samovraždu. V skutočnosti Slovák Jozef Gabčík spolu s Čechom Janom Kubišom zbavili svet jedného z najväčších zločincov 20. storočia. Tento čin znamenal veľký posun vo vnímaní udalostí svetovej vojny. Anglicko aj Francúzsko na základe preukázateľného odboja proti fašistom v protektoráte odvolalo podpisy pod predvojnovou Mníchovskou zmluvou, čo po vojne umožnilo vzniknúť Československej republike v pôvodných hraniciach. Zároveň tento hrdinský čin ukázal cestu odboja aj iným krajinám okupovanej Európy. Jozef Gabčík mal iba 164 centimetrov, sivé oči a často sa usmieval. Bol vojakom, ktorý obliekal vojenské rovnošaty troch armád – prvorepublikovej Československej armády, francúzskej Cudzineckej légie a napokon aj britskej. V máji 2015, pri príležitosti 70. výročia ukončenia 2. sv. vojny, bol vtedajším prezidentom povýšený do hodnosti brigádny generál (in memoriam) a 26. mája 2017 do hodnosti generálmajor (in memoriam). V súčasnosti je po ňom pomenovaná ulica v Bratislave, Žiline, Rajeckých Tepliciach a  v Prahe neďaleko miesta atentátu. Jeho meno nesie vo svojom čestnom názve aj slovenský 5. pluk špeciálneho určenia v Žiline. Na jeho počesť bežecké preteky nesú meno Memoriál Jozefa Gabčíka. Mesto Gabčíkovo bolo premenované na jeho počesť v roku 1948. Jeho meno nesie aj Vodné dielo Gabčíkovo a od roku 2024 aj tento čerešňový sad – Gabčíkov sad.