Politická a vojenská kariéra Juraja Turza

Juraj Turzo sa ako 17-ročný mladík dostal na výchovu  na viedenský dvor rakúskeho arcikniežaťa Ernesta. Tu sa mu dostalo náležitého dvorského vzdelania, najmä v oblasti vojenstva a diplomacie. Doplnil si aj jazykové vedomosti. Okrem maďarčiny a slovenčiny ovládal slovom i písmom i latinu a nemčinu. V roku 1585 sa mladý Juraj vrátil domov do Bytče, aby sa ujal riadenia svojich majetkov. Vojensky sa Juraj Turzo angažoval v protitureckých bojoch, najmä v rámci tzv. pätnásťročnej vojny (1590 – 1604). Osobne bol prítomný vo viacerých bitkách, ktoré súviseli s dobývaním hradov Divín, Šomoška, Hájnačka, Modrý Kameň či Fiľakovo. Zúčastnil sa aj v bojoch pri Budíne, Vacove, Ostrihome a Stoličnom Belehrade. Od roku 1597 mala Turzova kariéra stúpajúcu tendenciu. V októbri 1597 rokoval s poľským kráľom o protitureckých akciách v Nových Zámkoch. O rok neskôr ho nachádzame vo funkcii radcu cisára Rudolfa II. a v roku 1599 získal funkciu kráľovského pohárnika. Za jeho zásluhy v protitureckých bojoch ho arciknieža Matej, brat Rudolfa II., navrhol na bratislavskom sneme v roku 1602 do funkcie kapitána preddunajského vojska a veliteľa novozámockej pevnosti. Zaujímavé je, že sa napriek svojmu evanjelickému vyznaniu Turzo nepridal na stranu protihabsburského povstania Štefana Bočkaja, ale ostal verný cisárovi – katolíkovi. Za jeho odmietavý postoj voči povstaniu mu povstalci v priebehu roka 1605 vyplienili majetky v oblasti severozápadného Slovenska, vrátane hlavného sídla v Bytči. Začiatkom 17. storočia vypukli spory medzi arcikniežaťom Matejom a jeho bratom, cisárom Rudolfom II.  Juraj Turzo začal podporovať tolerantnejšieho a prezieravejšieho Mateja, ktorý 16. novembra 1608 nastúpil na uhorský trón ako Matej II. Bol to práve on, kto pri voľbe uhorského palatína presadzoval do tejto, po panovníkovi najvyššej hodnosti Juraja Turza. Stalo sa tak 7. decembra 1609. Turzovo sídlo – Bytča sa stala strediskom vysokej uhorskej politiky. Avšak o dianí v okolitých krajinách mu pravidelne podávali správy jeho vyslanci v Prahe, Viedni, Tešíne, Krakove či Sedmohradsku. Medzi jeho prvoradé úlohy patrila starostlivosť o pohraničné hrady, ktoré boli nevyhnutné z hľadiska protitureckej obrany štátu.  Na jeho príkaz boli vykonané vizitácie hradov v Nitrianskej, Zvolenskej, Novohradskej a Malohontskej stolici. Staral sa tiež o pravidelný žold hradných posádok s cieľom zabrániť dezerciám. Okrem vojenských záležitostí Turzo z titulu svojich funkcií musel riešiť aj niektoré kriminálne zločiny. Ešte v roku 1600 ho Dvorská kancelária poverila úlohou súvisiacou s trestnou činnosťou lednického zemepána Michal Telekešiho, ktorý prepadol povozy s cennými darmi určenými pre cisára. Tento čin bol hodnotený ako urážka majestátu a velezrada. Turzo na príkaz arcikniežaťa Mateja obsadil hrad Lednicu a skonfiškoval ho pre kráľovskú komoru. Vážny prípad riešil už ako palatín v roku 1610. Kráľ Matej ho poveril vyšetrovaním proti neslávne známej Alžbete Bátoryovej. Jej zločiny však Turzo nepotrestal dostatočne a Bátoryová skončila v doživotnom žalári na svojom Čachtickom hrade.