Evanjelický a. v. chrám sv. Trojice

Tento u nás pomerne ojedinelý renesančný chrám je jedným z malého počtu protestantských kostolov na Slovensku, postavených v období reformácie. Dĺžka stavby je 36 m, šírka 12 m, vnútorná výška je 13m.
Evanjelici i kalvíni používali poväčšine staršie gotické, predtým katolícke chrámy a iba výnimočne si budovali nové. V Prešove nastala takáto situácia v prvej polovici 17. storočia, keď natoľko vzrástol počet maďarských mešťanov, že im prestal postačovať kostolík na Slovenskej ulici, slúžiaci dovtedy ako maďarský evanjelický chrám. Nový kostol rozhodla mestská rada postaviť na námestí vedľa nemeckého, na mieste už zaniknutého stredovekého kostola sv. Ladislava. Základný kameň bol slávnostne položený 25. júla 1642.
Stavba chrámu trvala päť rokov a ukončená bola slávnostným vysvätením 16. júna 1647. Pamiatkou na ňu je kamenná tabuľa s latinským nápisom, umiestnená nad hlavným portálom. Kostol bol riešený ako typické renesančné jednolodie s trojbokým zakončením, speváckymi tribúnami na poschodí po oboch stranách lode a organovou emporou na severnej strane. Samotné architektonické i výtvarné poňatie stavby, jej strohá výzdoba a vnútorné zariadenie prísne zodpovedali potrebám evanjelickej cirkvi.
Ďalšie osudy chrámu spolu so susedným kolégiom sú potom vlastne kronikou dejín reformácie a protireformácie v meste. Po prvý raz skonfiškovali úrady kostol r. 1670, po potlačení Vešeléniho sprisahania. O tri roky, po krátkom obsadení mesta kurucmi, dostali chrám jezuiti, ktorí sa vtedy usadili v rovnako zhabanej budove kolégia. Vlastnili ho 89 rokov. Ešte dvakrát sa dostal do rúk právoplatných majiteľov: počas povstania Imricha Tököliho a povstania Františka Rákociho.
Po porážke odboja, napriek podmienkam kapitulácie, prikázala r. 1711 kráľovná Eleonóra evanjelikom opustiť všetky kostoly na území mesta. Do chrámu sa opäť nasťahovali jezuiti a zotrvali v ňom až do zrušenia rádu r. 1773. Počas tohto obdobia došlo k niektorým neskôr odstráneným stavebným úpravám. Najvýznamnejšou z nich bolo prepojenie severnej empory klenutou zastrešenou chodbou, spájajúcou chrám s južným traktom budovy kolégia. R. 1673 postavili jezuiti hlavný oltár Panny Márie a bočné oltáre sv. Ignáca a Františka Xaverského, v r. 1696 ešte oltár Ukrižovaného Krista a Bolestnej Panny Márie. V roku 1731 postavili ešte ďalšie štyri oltáre.
Po rozpustení Spoločnosti Ježišovej pápežom Klementom XIV. r. 1773 sa dostal kostol do majetku komory a r. 1783 sa spolu s kolégiom stal predmetom verejnej dražby. O kúpu mal záujem magistrát i niektorí obchodníci. Evanjelikom sa ho podarilo získať za 6000 zlatých s pomocou cisára a kráľa Jozefa II., ktorý ich navštívil už r. 1770 a dobre poznal ich problémy. Vtedy získali i budovu kolégia.
Od roku 1783 sa stal chrám opäť majetkom evanjelickej a. v. cirkvi. Od začiatku, až do roku 1945, ho spoločne používali oba zbory, slovenský a nemecký (neskôr maďarsko – nemecký) a oba sa podieľali na jeho udržiavaní a opravách. Naposledy vyhorel r. 1913. Požiar vtedy úplne zničil oltárny obraz a silne poškodil organ i oltár. Posledná dôkladná obnova kostola prebehla v r. 1980-1981.
Organ bol viackrát renovovaný, naposledy v roku 1997. Patrí medzi najkrajšie barokové pamiatky Prešova.