História vranovskej synagógy
Židovskú synagógu vo Vranove začali stavať v roku 1921. Pozemok síce vranovská ortodoxná židovská náboženská obec zakúpila ešte v roku 1897, no s jej výstavbou začali až podstatne neskôr, z dôvodu nedostatku peňazí na výstavbu dôstojného objektu. Ten sa začal stavať za finančnej pomoci vranovského rodáka a neskôr amerického štátneho občana Mikuláša Schwartza, ktorý naše mesto navštívil po prvej svetovej vojne. Keď videl v akom stave sa nachádzala pôvodná synagóga, rozhodol sa darovať na výstavbu novej 10 tisíc dolárov. Bol to tak veľký obnos peňazí, že okrem novej synagógy postavila vranovská židovská obec aj novú mikvu. V tom čase žilo v našom meste podľa sčítania obyvateľstva 649 židov, ktorí tvorili 28,3 % z celkového počtu 2 282 Vranovčanov.
Projekt stavby vypracoval architekt Vojtech Šípoš a samotnou realizáciou stavby bola poverená stavebná spoločnosť Huga Kaboša. Na dokončovacích prácach samotnej synagógy a aj pri stavbe kúpeľov v roku 1924 sa podieľala firma Bratia Barkányiovci. K synagóge, ktorá stála na miernom vyvýšení viedli široké schody a celý areál bol oplotený betónovým plotom. Do predsiene synagógy viedli z vonku tri vchody. Z predsiene vpravo aj vľavo viedli schodištia na balkón, kde bolo miesto pre ženy. Archa úmluvy bola umiestnená na východnej strane stavby s vnútornými rozmermi 16 x 16 metrov.
Z odborného architektonického hľadiska sa táto stavba nedala zaradiť k žiadnemu štýlu tohto obdobia, no svojou majestátnosťou sa vynímala spomedzi okolitých nízkych stavieb. Svojimi vežami, prevyšujúcimi strechu kopuly sa budova majestátne týčila na svahu a bola dobre viditeľná z pohľadu prichádzajúcich od Čemerného do Vranova. Stavba vizuálne priťahovala aj svojimi orientálnymi architektonickými prvkami, ktoré zdobili fasádu stien zvonku aj v interiéri. Konštrukčne pôsobivú kopulu staticky držali štyri zväzkovité stĺpy. Členený priestor pôsobil ako trojlodie so strednou loďou ukončenou veľkým kruhovým oknom so šesťcípou hviezdou. Taký istý motív bol aj na priečelí budovy, ktorej vonkajšie rozmery boli atypické. Vonkajšia šírka stavby v zadnej časti bol 19 metrov, v prednej časti 21 metrov, dĺžka objektu bola 24 metrov a maximálna výška 11 metrov. K synagóge patril aj obradný židovský kúpeľ – mikva a byt kúpeľníka, ktorým v roku 1941 bol Eizig Bornstein. Neďaleko stavby synagógy bola aj židovská škola ortodoxnej náboženskej obce vo Vranove. V spomínanom roku 1941 v nej vyučovali náboženstvo Herman a Sálomon Sternovci. Za školou bol byt rabína a židovské jatky. Po dokončení sa synagóga stala centrom náboženského a kultúrneho života vranovských židov. Posledným rabínom ortodoxných židov bol Lazár Ehrengruber a chasidských Eduard Halberstam. Kostolníkom bol Mór Rosenwasser. Bohoslužby sa konali každý deň večer a v sobotu ráno. Muselo však na nich byť prítomných minimálne desať dospelých mužov. Objekt slúžil svojmu účelu ešte krátko po druhej svetovej vojne, no neskôr sa využíval iba ako sklad tovaru a nakoniec nebol žiaden záujemca, ktorý by využíval tieto priestory, preto stavba začala chátrať. Poškodzovali ju aj hrajúce sa deti a mládež. Keď sa v roku 1975 začalo projektovať na tomto mieste nové Sídlisko Okulka, naplánovalo sa aj zbúranie synagógy, čo z dnešného pohľadu vidíme ako veľkú chybu. Objekt, ktorý sa ešte dal zrekonštruovať, mohol slúžiť dnešnej aj budúcim generáciám ako multifunkčné kultúrne zariadenie s vynikajúcou akustikou. Žiaľ riadeným odstrelom bola stavba zbúraná v septembri 1982.