Kalvária

Na nevysokom kopci na západnom okraji Prešova dominuje nad mestom barokový komplex Kalvárie. V minulosti ju považovali za druhú najkrajšiu kalváriu na území Uhorska (po banskoštiavnickej kalvárii).
Vznik prešovskej Kalvárie, podobne ako v iných mestách, je úzko spätý s rekatolizáciou a pôsobením jezuitov. Iniciatíva na založenie Kalvárie vzišla z radov Spolku umierajúceho Krista, ktorý založili jezuitskí kňazi začiatkom 18. storočia. Stavba prvých sakrálnych objektov sa začala r. 1720 a pokračovala do roku 1769. Niektoré kaplnky krížovej cesty vznikali ešte aj v 19. storočí, a to až do r. 1893. Ako prvé posvätil jezuitský superior kaplnku Krista na Olivovej hore a kríž v jeseni 1721. Stavbu realizovali postupne v priebehu viacerých desaťročí z prostriedkov mesta a darcov spomedzi mešťanov a okolitej šľachty.
Celý komplex Kalvárie tvorí kostolík sv. Kríža, štrnásť kaplniek krížovej cesty s kaplnkou Svätých schodov, katakomby a cintorín.
Kaplnky krížovej cesty vznikali postupne od r. 1721 do r. 1893. Všetky majú podobný tvar so štítovým priečelím, zdobeným ornamentmi a erbom donátora a polkruhovo zaklenutým vstupným portálom s bohato zdobenou mrežou. Z popísaného tvaru vybočuje druhá dominanta Kalvárie, kaplnka Svätých schodov. Bola postavená r. 1765 podľa vzoru kaplnky Sancta Scala pri Lateránskom kostole v Ríme. Stavbu financoval knieža Radziwill, ktorý dal kaplnku postaviť z vďačnosti mestu za poskytnutie azylu po nútenom úteku z Poľska. V priečelí nad vchodom je umiestnený jeho erb, vnútrajšok vypĺňa 28 schodov s miestom pre relikvie svätých, oltár s kamennou plastikou Piety a nástenné maľby od O. Trtinu.
Celý cyklus krížovej cesty pozostáva z nasledujúcich kaplniek: 1. Posledná večera, 2. Ježiš na Olivovej hore, 3. Ježiš udretý pred veľkňazom Annášom, 4. Sväté schody, 5. Bičovanie, 6. Neznámy fundátor, 7. Ježišovo stretnutia s plačúcimi ženami, 8. Ukrižovanie, 9. Kristus na kríži, 10. Sňatie z kríža, 11. Uloženie do hrobu, 12. Zmŕtvychvstanie, 13. Neveriaci Tomáš, 14. Nanebovstúpenie.
Zároveň s kostolom a kaplnkami bol založený i cintorín, ktorý pôvodne slúžil na pochovávanie donátorov Kalvárie, neskôr aj pre ľudí z blízkych mestských štvrtí (Pod Kalváriou, Za Kalváriou), ako aj iných osôb. Na cintoríne je niekoľko zaujímavých, umelecky cenných šľachtických a meštianskych krýpt v empírovom a historizujúcom slohu. V roku 1836 boli pod kostolom postavené katakomby, slúžiace ako hrobka pre kňazov. Ich múr so vstupným portálom vytvára pri pohľade z mesta ilúziu hradbového múru.
Celý komplex Kalvárie bol dôkladne reštaurovaný a následne upravený v rokoch 1972 – 1983.