Kostol sv. Bartolomeja

Kostol sv. Bartolomeja bol postavený medzi rokmi 1672 – 1690 a nahradil starší drevený kostolík sv. Matúša (Mateja) stojaci pravdepodobne v miestach dnešnej kaplnky na Kamenci. V prvej polovici 18. storočia bol rozšírený o bočné lode a presbytérium do dnešnej podoby. K najvýznamnejším opravám patria opravy po veľkých požiaroch mesta v rokoch 1886 a 1890. Z tej doby tiež pochádza nová podoba ihlanovej strechy veže, predtým barokového cibuľovitého tvaru. Na stene kostola je náhrobok nájomcov hút Homoláčových, blízko je liatinový kríž z tunajšej zlievarne a socha sv. Floriána.
Medzi významné dni Kostola sv. Bartolomeja patrí piatok 13. augusta 2010, kedy sa o 20. hodine úplne prvýkrát rozozvučali štyri nové zvony, ktoré boli v ten deň slávnostne zavesené vo veži. Zvony posvätil biskup ostravsko-opavskej diecézy monsignor František Lobkowicz. Všetky štyri zvony boli odliate vo zvonárskej dielni Tomášková-Dytrychová v Brodku u Přerova. Sú vyrobené zo špeciálnej zliatiny určenej na výrobu zvonov, takzvanej zvonoviny. Najväčším zo štvorice je zvon Najsvätejšej Trojice, ktorý má priemer 1 040 milimetrov, váži 850 kilogramov a vydáva tón Fis 1. Druhý najväčší je zvon Panny Márie Karmelskej, ktorý má priemer jeden meter, váži 620 kilogramov a vyladený je do tónu Gis 1. Podľa veľkosti nasleduje zvon Svätý Anton s priemerom 890 milimetrov, ktorý váži 362 kilogramov a zvoní v tóne H 1. Najmenší z tejto štvorice je zvon svätý Bartolomej s priemerom 770 milimetrov, hmotnosťou 282 kilogramov, ktorý vydáva tón Cis 2.
Pôvodné frýdlantské zvony, ktorými boli svätý Cyril, Bartolomej, Josef, Pavol a Mária, za vojny skonfiškovali a odviezli do Nemecka nacisti. Podľa pamätníkov vraj tieto zvony neboli nakoniec pretavené na zbrane, avšak po vojne, keď do Frýdlantu prišla výzva, aby si ich zástupcovia mesta vyzdvihli v Hamburgu, pre ne nikto nezašiel. Vraj snáď preto, že v tej dobe sa už dostávali k slovu komunisti, pre ktorých zvony rozhodne prioritou neboli.
Od 3. 5. 1958 je kostol kultúrnou pamiatkou.