Konkatedrála sv. Mikuláša

Najvýznamnejšou historickou dominantou Prešova je nesporne konkatedrála sv. Mikuláša, ktorá je zároveň najstaršou budovou a jedinou dochovanou gotickou sakrálnou stavbou v meste. Chrám je gotickým trojlodím, tzv. sieňovým kostolom, ktoré boli rozšírené predovšetkým v nemeckých oblastiach.
V minulosti ho považovali za jeden z najdokonalejších sieňových kostolov v bývalom Uhorsku a spomedzi stavieb rovnakého typu na Slovensku sa svojimi rozmermi (dĺžka 54,70 m, šírka 34,45 m a výška vnútorného priestoru 16 m) patrí konkatedrála sv. Mikuláša v Prešove k najkrajším monumentálnym stavbám neskorej gotiky na Slovensku.
Jeho pôvod siaha ešte do predmestského obdobia a pravdepodobne už od 13. storočia stál na jeho mieste kostol nemeckej osady. Azda v tých časoch má svoj pôvod i patrocínium sv. Mikuláša, ktoré so sebou priniesli nemeckí kolonisti. Vlastný farský kostol si mesto postavilo koncom 40. rokov 14. storočia. Dokladá to listina kráľovnej Alžbety z r. 1347, dovoľujúca Prešovčanom kdekoľvek v Šarišskej stolici lámať kameň, určený na jeho výstavbu. Možno predpokladať, že táto prvá stavba bola vrcholne gotickým trojlodím s pôdorysom v podstate zhodným s dnešným kostolom. Zachovali sa z nej hlavice stĺpov a konzoly v severnej stene a triumfálnom oblúku, ktoré zároveň poukazujú na výšku pôvodného chrámu. Jeho staviteľov pripomína reliéf bradatej hlavy v severnej stene, pravdepodobne podobizeň kamenárskeho majstra. V priebehu 15. storočia boli potom vykonané viaceré stavebné úpravy a prístavby. Najradikálnejším zásahom bola však prestavba v rokoch 1502-1511, ktorú viedol prešovský kamenársky majster Ján Brengyszeyn. V jej priebehu prebudovali celé trojlodie, o niekoľko metrov zvýšili všetky steny a po pristavaní niektorých ďalších častí (južná predsieň) dali celému chrámu dnešnú neskorogotickú podobu. Lode a presbytérium vtedy zaklenuli krásnymi sieťovými a hviezdovými klenbami, predsieň pod vežou u nás pomerne vzácnou kruhovou klenbou. Veža kostola bola dokončená r. 1515. Dnešná podoba jej vrcholu je však z r. 1904.
Ďalšie storočia priniesli iba niektoré menšie úpravy a prístavby, ako južný barokový portál z 18. storočia a severný empírový portikus z r. 1828. Oveľa väčšie zmeny prekonalo iba vnútorné zariadenie.
Kostol viackrát vyhorel, a to v r. 1685, 1711, 1780, 1788, 1886 a naposledy r. 1887. Po tomto požiari zastrešili vežu iba provizórnou strieškou a v r. 1903-1904 pseudogotickou strechou podľa projektu staviteľa F. Schuleka.
V päťdesiatych rokoch minulého storočia kostol prešiel generálnou opravou, výsledkom ktorej bola nová travertínová dlažba, omietka, maľba, farebné okná, rozhlas, či Krížová cesta. V interiéroch sa nachádzajú plastiky z diela Majstra Pavla z Levoče, ale aj ďalšie hodnotné fragmenty v gotickom slohu. K najpozoruhodnejšími pamiatkami konkatedrály patrí hlavný oltár sv. Mikuláša, ktorý je symbiózou gotického a barokového umenia.