Nížinný vodný hrad Parič
Výstavbu prvej etapy ranogotického nížinného vodného hradu (pravdepodobne obytná veža s opevnením) možno podľa výsledkov archeologických výskumov M. Slivku datovať do 12 . až 13. stor. Potvrdzujú to preskúmané zlomky úžitkovej keramiky, malá lampa s výlevkou a štyri ohniská vyvýšené asi 30 cm, nad úroveň podlahy. Plášťová polygonálna konštrukcia z kamenného základového muriva bola postavená v druhej etape výstavby hradu, začiatkom 14. storočia. Archeologický výskum potvrdil, že súčasne s opevnením bol na západnej strane vybudovaný aj ranogotický palác. Podľa úrovne podlahy hornej klenby možno predpokladať, že objekt mal tri podlažia. Na východnej strane hradného areálu bola vystavaná štvoruholníková vstupná veža a na nádvorí studňa obmurovaná kameňom s vnútorným priemerom 160 cm. Hrad mal vysoké a hrubé opevnenie ukončené cimburím s hradobnou ochodzou. Táto druhá etapa výstavby hradu bola realizovaná Filipom a Viliamom Drugethom v prvej polovici 14. storočia.
Ďalšou výstavbou nových predsunutých opevnení, vodných priekop a iných obranných prvkov hrad nadobudol za Peréniyovcov v 15. storočí podobu rozsiahlejšieho panského sídla.
Hrad Parič mal zložitú históriu, plnú násilných zmien vlastníckych vzťahov. Hektická doba protihabsburských povstaní vniesla do architektonického vývoja hradu podstatne zmeny, zakončene jeho úmyselným vyhodením do vzduchu Imrichom Tӧkӧlim v roku 1686. V poslednej štvrtine 18. storočia bol stavebný materiál z hradu použitý pri výstavbe neďalekého kaštieľa, jeho pozostatky sa v neskoršom období stali dokonca terčom aj armádnych cvičení. Všetky uvedené skutočnosti sa v minulosti podpísali na jeho stave, kedy z hradu – okrem archeologicky zistených objektov pod úrovňou terénu – ostalo len neveľké torzo tehlovej hradby.
Torzo hradu Parič sa nachádza v krásnom mestskom parku, ktorý je najväčším mestským parkom v strednej Európe, v jeho blízkosti stojí barokovo-klasicisticky kaštieľ aj neogotické Mauzóleum grófa Júliusa Andrássyho.
Lokalizácia pamiatky v autentickom kultúrno-historickom prostredí s pomerne intímnou atmosférou pokoja v urbanizovanej oblasti okresného mesta je benefitom, ktorým pravdepodobne nedisponuje žiadna iná pamiatka podobného druhu.
Z archeologických pamiatok získaných výskumom je cenný najmä súbor kachliarskej keramiky, ktorý tvoria komorové, miskovité, nárožné, korýtkové a cibuľovité kachlice z 15. a 16. storočia. Sú to svojrázne umelecké diela s rastlinnými zvieracími, heraldickými, architektonickými a svetskými motívmi. Časť z týchto kachlíc je v zbierkovom fonde Vlastivedného múzea v Trebišove.