O Hlinenom v najstarších časoch

Patrí k najstarším mestským častiam Turzovky. Tvorí severnú a väčšiu časť východnej hranice jej katastra. Zo severu susedí s obcou Klokočov, z východu s Olešnou. V písomných prameňoch sa spomína od konca 16. storočia v rôznych podobách. Etymológia názvu je zreteľná, toponymum je odvodené z adjektíva hlinené (miesto) > Hlinené.

V druhej polovici 16. storočia slúžila táto oblasť ako pastviny pre valašský dobytok. Salaše tu stavali poddaní budatínskeho zemepána, ktorí so stádami prechádzali Javorníky z Nesluše a Diviny. Keďže v tom čase neboli pohraničné oblasti riadne vymedzené, dochádzalo v nich k stretom i ozbrojeným násilnostiam medzi poddanými susediacich panstiev. Hlinené sa v takýchto súvislostiach spomína v roku 1584 a potom aj v roku 1592. V roku 1584 salaše postavené vo Vrch Hlinenom prepadli a vyplienili poddaní tešínskej kňažnej. V roku 1592 zase utrpel salaš Martina Mičeka v Hlinenom, odkiaľ poddaní a drábi Juraja Turza odviedli 12 baranov, vzali šesť hrúd syra vlnu a dve sekery.  Na konci 16. storočia zemepán Juraj Turzo založil Turzovku ako určitú hrádzu proti prenikaniu budatínskych valachov na územia, ktoré považoval za svoje majetky. Ani bezprostredne po jej vzniku nebolo všetkému koniec a spory pokračovali. V máji 1601 bolo vedené vyšetrovanie sporov medzi panstvami Bytča a Budatín, v ktorom vypovedalo viacero svedkov. Niektoré z ich výpovedí uvádzame na dokreslenie situácie: První svedek Jura Drahoš, 60-ročný, od Rožnova … pod prísahu vyznal, že ty jiste vrchy po Predmyer, Hlynenne, Bahan a Bruhovy užívali k zámku budatinskemu slobodne …

Dvanácty svedek Ďuro Bakoš z Krásna, asi 45-ročný … pod prísahu vyznal, že sluhuval v Nesluši … a že za mladych časov svých pásal slobodne na Bahenej, na Hlinenej, na Dluhej a žadni jim neprekážal…   Ešte v tom istom roku uzatvoril Juraj Turzo ako bytčiansky zemepán dohodu so svojim susedom z Budatínom Mojžišom Suňogom dohodu o nových hraniciach, ktoré sa posunuli z potoka Predmier (dn. Predmieranka) na východ a novou hranicou medzi panstvami sa stala riečka Olešnianka. Táto nová hranica je potom potvrdená aj vo výsadnej listine, ktorú Turzo vydal obyvateľom Turzovky vo februári 1602.

Názov projektu: Po stopách kulturně -přírodního dědictví česko-slovenskeho regionu,

Kód projektu:NFP304030BMA2