Palác Klobušickovcov

Pozoruhodnou, avšak oveľa mladšou palácovou stavbou ako Rákociho palác, je honosné sídlo barónov Klobušickovcov, situované v južnej časti námestia na východnej strane Hlavnej ulice (dom č. 22).
Palác vznikol v polovici 18. storočia na piatich stredovekých parcelách na námestí a bývalej Maďarskej ulici, ktoré koncom predchádzajúceho storočia kúpil barón František Klobušický.
Na zakúpených parcelách sa mali ešte okolo r. 1684 nachádzať dva majere a tri malé remeselnícke domy, ktoré boli do konca 17. storočia postupne prebudovávané. Výsledkom rozsiahlej prestavby bol reprezentačný dvojpodlažný palác v neskorobarokovom štýle (tzv. štýl Ľudovíta XVI. ) so štvorkrídlovou dispozíciou a pravouhlým nádvorím v strede. Za hlavného iniciátora prestavby a výstavby paláca je možné s najväčšou pravdepodobnosťou označiť Františka Klobušického, bývalého kráľovského tabulárneho radcu, neskôr aj stúpenca generála Caraffu. F. Klobušický bol v r. 1701-1708 administrátorom úradu šarišského hlavného župana, r. 1704 sa zasa pridal k stavovskému protihabsburskému povstaniu Františka II. Rákociho. Po skončení povstania r. 1711 bol panovníkom omilostený a majetok mu bol ponechaný.
Palác Klobušickovcov bol dokončený r. 1756. Cenné je predovšetkým poschodie uličného priečelia, bohato zdobené krásnymi štukovými výjavmi a ornamentami s erbom rodiny Klobušickovcov nad hlavným portálom. Na východnej strane priliehal k palácu rozsiahly park, siahajúci až ku hradbám. Ako samostatnú, vtedy módnu stavbu, doňho zasadili vežičku (letohrádok), pri stavbe ktorej sekundárne použili pôvodné gotické ostenia z františkánskeho kostola. Táto romantická stavba stojí dodnes a v súčasnosti dotvára scenériu evanjelickej farskej záhrady.
V 19. storočí patril palác viacerým novým majiteľom. Začiatkom 19. storočia sídlilo v budove prvé prešovské (nemecké) divadlo. V priebehu 19. a 20. storočia slúžil palác na viaceré účely. Poskytnutý bol stálej vojenskej posádke v Prešove, takže v priestoroch paláca boli zriadené kasárne. Po ich zrušení bolo na prízemí hlavného krídla zriadených niekoľko pracovísk súkromných podnikateľov, ako aj jedna z najstarších prešovských lekárni „Salvator“. V budove bolo aj niekoľko tried katolíckeho gymnázia, za prvej Česko-Slovenskej republiky daňový úrad, a po vzniku Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (1959) aj jej Filozofická fakulta, ktorá tu sídlila do r. 1986. Po nej budova poskytovala priestory študentskému domovu a strednému odbornému učilišťu služieb. V súčasnosti je budova sídlom Krajského súdu v Prešove.