MIESTO TRAGICKÝCH UDALOSTÍ

Na nedeľu 27.októbra 1907 bol stanovený termín požehnania nového kostola, ale bez účasti svojho rodáka Andreja Hlinku, ktorý bol pozbavený kňazského úradu za poburovanie proti maďarskej národnosti. Černovčania si nevedeli predstaviť tento slávnostný akt bez toho, ktorý sa veľkou mierou zaslúžil o postavenie kostola. Boli rozhodnutí požehnanie prekaziť. Veľká časť obyvateľov Černovej očakávala od rána nevítaných hostí na začiatku dediny pri dolnej škole. Dav Černovčanov tvoril v úzkom vstupe do dediny bariéru ľudských tiel v snahe zabrániť posväteniu kostola. Koče s prichádzajúcimi kňazmi sa dostali do obkľúčenia ľudí bojovne naladených, vedomých si svojej spolupatričnosti. Výkriky Černovčanov ako aj snahy žandárov utvoriť koridor pre koče, spôsobili, že kone sa splašili a nastal chaos. Slovné aj fyzické útoky na oboch stranách ukončil strážmajstra vydaním rozkazu k streľbe. Už po prvých výstreloch boli zranení aj umierajúci. Streľba však pokračovala ďalej. Zásah žandárov si vyžiadal 15 mŕtvych, 12 ťažko a 40 ľahko zranených. V januári 1908 čakal 59 obžalovaných černovský proces, v ktorom obvinení dostali v súhrne 37 rokov odňatia slobody. Tragédia v Černovej bola jednou z najkrvavejších udalostí posledných rokov Rakúsko-Uhorska ako dôsledok národnostného útlaku. Vyvolala veľké protesty na Slovensku aj po celej monarchii. Protestovali viaceré významné zahraničné osobnosti. Černovská tragédia aj vďaka nim prešla do politických dejín slovenského národa. Národ slovenský je stvorený k životu aj cez černovských mučeníkov.