Župný dom

Je to rokokovo-klasická budova palácového typu určená na administratívne účely bývalej Šarišskej stolice.
Na konci stredoveku sa Prešov stal definitívne najvýznamnejším politickým, kultúrnym, hospodársko-správnym a tiež náboženským centrom Šarišskej stolice. Túto pozíciu si udržal aj v nasledujúcich storočiach. Význam mesta ešte vzrástol, keď sa v r. 1723 stalo sídlom jednej zo štyroch novozriadených právnych inštitúcii v Uhorsku, a to dištriktuálnej súdnej tabule, určenej na celú oblasť Potisia.
Otázky týkajúce sa Šarišskej stolice patrili do právomoci šarišského župana, ktorého do funkcie menoval panovník. Župan bol veliteľom všetkých kráľovských vojakov, ktorí boli na území župy (stolice), ale súdil aj obyvateľov, okrem šľachty a duchovných, a staral sa o správu štátnych príjmov. Najstarším známym županom bol Peter, spomínaný r. 1217. Vtedy bolo územie Šariša ešte súčasťou veľkého pohraničného komitátu Novum Castrum, z ktorého sa vyčlenilo až ku koncu prvej polovice 13. storočia. Pôvodným sídlom šarišského župana bol Šarišský hrad, neskôr sa sídlo menilo v závislosti od jeho osoby.
Po nariadení Márie Terézie, podľa ktorého bola každá stolica povinná postaviť si v mieste svojho sídla novú administratívnu budovu, bola v r. 1769 – 1770 postavená skutočne reprezentatívna budova župného domu. Rozsiahlou prestavbou došlo k spojeniu dvoch poschodových renesančných domov, patriacich v tom čase rodine Medňanských, s nárožným poschodovým domom prešovského kníhtlačiara F. Paracelsa. Vznikla tak monumentálna budova palácového typu s priestrannou sálou na poschodí, spojená sieťou chodieb s ďalšími miestnosťami. Bohato členené priečelie s dvoma vstupnými portálmi bolo na vrchole zakončené trojuholníkovým štítom (tympanónom) s reliéfom súdu kráľa Šalamúna, ktorý je dodnes ozdobou tejto stavby. Zaujímavé je široké schodisko s balustrádou, ktoré vedie do priestrannej sály s korýtkovou klenbou. Ostatné miestnosti sú zaklenuté lunetovými a pruskými klenbami, resp. zakryté rovnými stropmi so štukovými zrkadlami.
Župný dom slúžil svojmu pôvodnému účelu viac ako poldruha storočia, a to až do konca r. 1944. V období prvej Slovenskej republiky (1939-1945) bol sídlom Šarišsko-zemplínskej župy.
Počas svojej existencie musela budova župného domu prejsť niekoľkokrát rôznymi adaptačnými prácami. Značne poškodená bola najmä po veľkom požiari 6. mája 1887, keď oheň zničil aj značnú časť mestského jadra. Za krátky čas bola budova obnovená a ďalej slúžila svojmu účelu.
K vážnejšiemu poškodeniu budovy došlo v decembri 1944 počas náletu sovietskych lietadiel. Po vojne bol župný dom postupne rekonštruovaný, aby poskytol priestor viacerým inštitúciám.